Spievanky, spievanky, prečo vymierate?
O ľudových piesňach - O čom svedčia piesne našich Slovákov?
Výmena obyvateľstva v Kestúci v rokoch 1946-48
„Výmena obyvateľstva je vtedy opodstatnená, keď v niektorých oblastiach etnografické hranice fyzicky nemožno určiť, avšak pre vyostrenie sa protikladov historický stav alebo status quo je nemožné udržať.“ (Historik, filozof István Bibó)
Huť a chuť - Chutný slovenský život v Maďarsku
Stretnutie pilíšskych slovenských osád ● Slovenský život v Maďarsku má rozličné farby, tóny, vône a chute. Jeho vyznenie nie je vždy veselé či lahodné, pripletie sa aj blen, faloš, disharmónia a ľahostajnosť. Ale sú miesta, ktoré príroda obdarí nevídanou krásou a krajinka pod Pilíšom je toho absolútnym dôkazom. ● Fotogaléria
Slováci sú autochtóni Plešských hôr
Slovákov žijúcich na území dnešného Maďarska je zvykom nazývať dolnozemskými Slovákmi, ktorí sa sem prisťahovali odkiaľsi zvonku. Tu im vraj vytvorili dobré životné podmienky na miestach, kde pred tureckou okupáciou žili Maďari, a preto z akejsi „vďaky“ by sa skôr či neskôr, ale celkom iste mali pomaďarčiť.
V Budapešti sa konalo VZ SZSZ
Mimoriadne valné zhromaždenie občianskeho združenia Svetové združenie Slovákov v zahraničí sa konalo 15. októbra na pôde sídla CSS v Budapešti.
Sčítanie obyvateľstva 2011 ● Výzva ZSM
Zväz Slovákov v Maďarsku zverejnil výzvu k októbrovému sčítaniu obyvateľstva. Potvrdenie národnej príslušnosti podľa zväzu zohrá dôležitú úlohu pri určovaní rozsahu menšinových práv Slovákov v Maďarsku. „Národnosť: slovenská - Materinský jazyk: slovenský. Potvrďme, že sme! Nehanbime sa priznať, že sme Slováci! Vyjadrime svoju národnostnú príslušnosť v záujme budúcnosti Slovákov v Maďarsku!“ - Stiahnite si / PDF / Letöltés: po slovensky magyarul
Postavenie slovenskej menšiny v Maďarsku je kritické
Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák 25. marca prijal vedúceho Klubu poslancov Spolu Celoštátnej slovenskej samosprávy Imricha Fuhla, predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú-Baránekovú a úradujúcu tajomníčku ZSM Moniku Szabóovú, aby spoločne rokovali o aktuálnej situácii slovenskej menšiny v Maďarsku.
Ja musím ísť preč... - Santov - Budapešť, 1956 - Belgicko
Michala Jánskeho, rodáka zo Santova, sme stretli na fašiangovom bále pilíšskych slovenských obcí, ktoré napriek tomu, že žije ďaleko od svojej rodnej dediny, už roky pravidelne navštevuje. Prečo a ako sa dostal tento Slovák spod Pilíša do Belgicka, kde sa usadil pred viac ako päťdesiatimi rokmi, porozpráva našim čitateľom on sám:
Kniha o legende kestúckej republiky v r. 1956
Keď som sa ocitol v spoločnosti, v ktorej ma bližšie nepoznali, pri zmienke, že pochádzam z Kestúca, sa ma niekto zavše s úsmevom na tvári spýtal: „Á, vy ste z tej dediny, kde v r. 1956 vyhlásili kestúcku republiku? Je to pravda?”
Juraj Holček - Duchovnú činnosť začínal v Kestúci
V roku 2009 sme si pripomenuli 140. výročie smrti a v roku 2011 pripadne dvesto rokov od narodenia zanieteného národného buditeľa, včelára a ovocinára Juraja Holčeka. Narodil sa 5. apríla 1811 v Budmericiach v mlynárskej rodine. Dráhu rímsko-katolíckeho duchovného začínal v roku 1835 ako administrátor v Slovákmi osídlenej obci Kostolec.
Kestúcky farár Ignác Scolari zakladateľ Matice slovenskej
V Kestúci od nepamäti až do roku 1958 slúžili slovenský (alebo aj slovenský) jazyk dobre ovládajúci rímskokatolícki dušpastieri. Cirkev rešpektovala jazykové potreby ňou spravovaných obcí väčšmi než štátna správa a až do spomínaného roku obsadzovala kestúcku faru Slovákmi. (Posledným slovenčinu ovládajúcim farárom bol zo Slovenska vysídlený Peter Nagy, brat riaditeľa budapeštianskej slovenskej školy Barnabáša Nagya.)
Kestúcke roky pána farára Jozefa Šrobára
Meno kestúckeho rímskokatolíckeho kňaza Jozefa Šrobára som prvýkrát počul začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia od svojich starých rodičov: spomínali ho iba v dobrom aj po vyše tridsiatich rokoch, čo odišiel z Kestúca.
Novinár, básnik... - pre mňa otec (Imrich Fuhl)
Myslím si, že Imricha Fuhla ako novinára a básnika poznajú aj moji spolužiaci, napríklad zo slovenskej učebnice. Ja ho ale poznám lepšie, veď je mojím otcom.
Fašiangy v Mlynkoch pred rokmi...
Fašiangy zahŕňajú obdobie od Troch kráľov až po Škaredú stredu. Vznik fašiangov ovplyvnili rímske slávnosti. Po rôznych zmenách sa zachovali dodnes. V Mlynkoch sa dosiaľ zachováva fašiangová nálada, ku ktorej patria tanečné zábavy alebo maškarné plesy, tradičné zvyky a fašiangové šišky.
Okolie sa hemží slovenskými priezviskami
„Pestovanie vlasteneckého ducha by v konečnom dôsledku malo prispieť k svätej veci pre nás všetkých najdôležitejšej: k opätovnému nastoleniu starých hraníc...“
O identite pilíšskych Slovákov v zrkadle dvoch obcí
Nasledujúce konštatovania sa zakladajú na výskume procesu asimilácie pospolitosti dvoch pilíšskych obcí (Mlynkov a Čívu) s osobitným zreteľom na jej jazykové, hospodárske a kultúrne aspekty. Pokúšajú sa odpovedať na otázku, akú úlohu v zachovaní identity zohráva materinský jazyk, škola a menšinová samospráva.
Imrich Fuhl: Otvorený list členom VZ CSS
Zmena vydavateľa skrýva v sebe nebezpečenstvo narušenia relatívnej stability
a nezávislosti Ľudových novín. ● Ako poslanci najvyššieho voleného zboru Slovákov
v Maďarsku musíme poukázať na jednoznačné narušenie súčasného status quo.
Imrich Fuhl: Maďari ťažko znášajú,
že ich predbieha Slovensko či Rumunsko
Maďari sa domnievali, že sa zaobídu bez reforiem. Teraz ťažko znášajú, že ich hospodársky predbehlo Slovensko, a že možno aj Rumuni budú na tom lepšie...
O starom a novom Slovenskom dome v Mlynkoch
Pilíšania, Slováci, toto ste chceli?
Od tej chvíle, ako som 21. marca 2008 na portáli luno.hu spustil svoj článok Protislovenský útok - Vyháňajú Slovákov zo Slovenského domu, sa neobyčajne veľa toho namlelo o Mlynkoch, najslovenskejšej lokalite v Maďarsku.